DJ Mizzi

Prvé gramofóny som si kúpil, keď som mal 21... hlúposti... Fakt, že niekto zrovná beat z neho DJa nerobí. Čo teda? Zbierka platní? Že pozná muziku, akú nikto? Vlastné Technicsy, Pioneer, Traktor Scratch, či nenávisť k mp3? Vlastná šou v rádiu?

Aj cesta môže byť cieľ!

Muzikou žijem od malička. Nehanbím sa za časy, keď som počúval Ac/Dc neskôr Technotronic, ani za Wutang clan, Cypress hill alebo soundtracky k Hair alebo Twin Peaks. Ak beriete vážne muziku a nie seba, ak Vám robí dobre, ak Vás teši, ak pomáha keď je tažko, ak ste hladní po ďaľšej, novej, inej, ak je pre Vás každý track dobrodružstvom, každý album skúsenosťou a každý autor príbehom, máte čo treba. Najkrajšie je muziku cítiť. Vnímať najskôr ušami a potom celým telom. Nechať ju na seba padnúť ako noc. A podľa chuti si ju nechať len pre seba alebo odovzdať ďalej. Ľuďom, ktorí su ako VY. Tím, ktorí su ochotní počúvať. Počúvať a vnímať. Tím, ktorí su otvorení novým zážitkom, skúsenostiam, príbehom. Ak muzika, ktorú hráte v klube robí ľudom dobre... ocenia to. Pohľadom, úsmevom, panákom ;)

Ako každý aj Dj musí ovladať remeslo. Perfektná technika, ale neznamená okamžite úspech. Schopnosť Dja sa nedá merať. Jediným ukazovateľom je nálada, ktorú tvorí. Kľúčom je dialóg. Klub je ako žena. Vyberavý, najskôr nesmelý, keď sa cíti dobre, usmieva sa, húpe  sa v rytme, čaká viac... ak dostane čo chce, bude kričať Vaše meno. Za tie dosky, ktoré znamenajú svet...